sme síce z jedného cesta, ale

Muži a ženy sú v zásade úplne rovnakí. Nemajú si čo vyčítať. Čo muž prevýši silou, žena dobehne rafinovanosťou, kde muži využijú svoj šarm a dôvtip, ženy nekonečnú schopnosť zvádzania a koketovania... Pravdou je, že ako muži tak ženy, všetci vieme dosiahnuť to, čo chceme. Niekedy nám to trvá dlhšie, inokedy máme pocit, že sme nemuseli nič urobiť (potom si ale nevážime čo máme), problém nastane vtedy, ak chceme rozličné veci.

Teda kým chceme to isté, cesta je ľahká, priama a k dosiahnutiu cieľov, hoci používame rôzne prostriedky, nám netreba veľa. Občas si sami vytvárame nezmyselné prekážky, aby sme mali pocit, že sme museli troška zabojovať za svoje ideály. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že život je strašne jednoduchý, že si stačí len počkať na to, keď budeme chcieť to isté, ako ten druhý (a nejde iba o vzťahy, ten druhý môže byť aj predavač), skrátka ak chcem kúpiť a ty chceš predať, dohoda je istá. Ak chcem ja ušetriť a ty zarobiť, budeme si robiť malé zbytočné problémy, ale ak ja chcem naozaj kúpiť a ty naozaj predať, nakoniec nájdeme kompromis, aby som neodišla k inému predajcovi alebo aby si si ty nenašiel iného zákazníka, lebo dvaja je viac ako jeden :).

Lenže ono to až také jednoduché nie je, lebo v živote sa veľmi často stretávame so situáciou, že ja chcem a ty nie, a vice versa. Oveľa šastješie ako s tou prvou modelovou situáciou, kedy veci môžu fungovať ako po masle. A tak je to aj v mojom prípade. To, že niečo chcem a mám prostriedky, ktoré viem použiť na to, aby som svoje ciele naplnila, mi je málo platné, vzhľadom na objekt mojej túžby, ktorý zaryto tvrdí, že chce byť starý mládenec, pretože vlastne vôbec nestojí za to, aby som s ním strácala čas. Aj napriek tomu povie len tak v polospánku, že: "To nevadí, tak sa vezmeme." alebo "Počká si ťa to tu, nabudúce.", čo považujem za absolútnu drzosť, pretože sme sa dohodli na férovej hre. Mohli by ste namietať, že som rovnako nečestná, ak mu tajím, že chcem viac aj napriek dohode. Namietajte. Nemôžem to povedať. Stratilo by sa to čaro "chcem to čo nemôžem mať" :).

Každopádne ide o toto, že z jeho náznakov som zmätená a byť zmätená žena, v cudzej posteli, s mužom, o ktorom viem, že by to šlo (vodnárka, prosím bez komentára) to sa mi ani trochu nepáči. S vyšukávačom to išlo ľahko, ten aspekt, že on má 23 rokov (bože má už 23? nie som si istá) bol tak jasný, že mi ani nenapadlo zaláskovávať sa (a keď mi to napadlo, tak ma zdravý rozum prebral), ale keď ležíte v objatí chrápajúceho dospelého muža, s telom muža, myslením muža, konaním dokonalého džentlmena (ok, nedokonalého), s farbou vlasou po akej túžite od 10 rokov (aj keď ich je pomenej), a ten muž navyše robí všetko to, čo má muž robiť, aby ste sa beznádejne zamilovali, no tak pardon, ale som len človek... A po uši zaláskovaný do toho stvorenia, ktorého chrápanie sa fakt len ťažko dá ignorovať (no pravda je, že sa nedá ignorovať vôbec, ale veď štuple do uší by to vyriešili). A mám tušáka, že pán vie čo robí...