Až raz budem učiteľkou budem dávať samé jednotky

Sľubujem, že už zajtra začnem usilovne premýšľať nad tým, kedy sa začnem učiť. Fakt si to SĽUBUJEM! Veď to nebudem predsa sľubovať vám, pár čitateľom, ktorým to môže byť jedno, že? Musím to sľúbiť sebe, čo znamená, že mám voči sebe samej nejakú tú trápnu štipku zodpovednosti, lenže to je jedno, lebo sama seba opijem rožkom, že ale veď stačí od pondelka, ale ono nestačí, popravde mi horí za pätami, citácie v diplomovke musím prerobiť niekedy z piatka na sobotu v noci, lebo ja na to inokedy nemám bunky a je to kokotná robota a podľa mňa zbytočná (a to znamená, že musím oželieť noc v bare s priateľmi a vodkou, do pekla). Čert mi bol dlžný ten skurvený centrálny systém, ktorý aj keď ešte nefunguje, naša škola si vymyslela, že musíme ísť už podľa neho, no kokoti, čo vám budem rozprávať, toto úplne stačí na to, aby ste si urobili predstavu. 

Skúšku mám o dva týždne a na tú ďalšiu som mala začať robiť projekt... eeeee, včera? predvčerom??? Ale mne sa nechce. Prídem večer z práce unavená jak sviň (sviň je dobrý výraz, len to treba vedieť povedať, tak tvrdo - obmäkčisto, neanalyzujte predchádzajúce slovo) :), né dosť, že musím obriadiť môjho milovaného psa (a nie len musím ale chcem), nejaké to stretnutie s priateľmi, lebo nemôžem byť jeden deň bez nich (to je prechodné obdobie - každý deň buď aktívna - a už mi z toho obdobia, mierne povedané, zajebáva - no nemám na nič čas, napríklad ani na tú školu, ani na seba ani na oddych) ale pome ďalej, práca, kamaráti, povinnosti doma a odrazu je noc a ja sa prichytím ako čumím na compe na nejaký seriál (áno, How I met your mother) a už mi beží tretí diel za sebou. 

To mi pripomína, musím si posťažovať - How I met your mother - prvá séria s príšerným dabingom, ale nevadí, mne sa to páči, aj keď vodnárka by mi najradšej hlavu urvala, že to pozerám :), ale tí kokoti mi to po prvej sérii stopnú, že AUTORSKÉ PRÁVA??? Jebal to pes. 

No ale odbočujem, takže potom keď pozerám už asi tretí či štvrtý diel seriálu, odrazu je jedna hodina v noci, no a akože kedy sa mám učiť? O druhej ráno? No a čo ja nie som kompletná? No som. O druhej v noci predsa musím spať, aby sa mi vrásky neprehlbovali, šak už nemám dvadsať, aby som do rána, ruka nad hlavou, sedela nad učením a ešte bola ráno svieža jak vánočný kapor, víš, a šupem ho do roboty.

Tento post nemá nič spoločné s nadpisom, učením, učiteľstvom, jednotkami ani kladným prístupom ku škole, skôr naopak, už ma pekne jebe, že pred bránou tridsiatky sa musím ešte stále v tej škole jebať, tak jest!